Pre väčšinu z Vás to bol dlhý rok, ktorý ste museli stráviť v domácom prostredí. Pre mňa s rodičmi to nebola žiadna zmena až na zrušené rehabilitácie. Keďže  zdravie je to najdôležitejšie, veľmi nám to neprekážalo. Na začiatku pandémie ste sa niektorí delili o svoje dojmy, ako zvládate spoločne strávený čas doma. Teraz Vám ja priblížim, ako vyzerá môj bežný deň.

Keď sa zobudím neviem sa dočkať, kedy ma už konečne mamka presunie k TV, aby som si pozrela svoju obľúbenú rozprávku Labková patrola. Ale musím si polhodinku počkať kým sa dostanem do obývačky. Veru ranná hygiena, odsávanie, prebaľovanie opäť raz odsávanie, prezliekanie a môžeme ísť. Presun je tiež na etapy. Najprv idem ja, a potom si musím počkať na stroj, ktorý mi pomáha dýchať a odsávačku. Hurááá už som v obývačke! Mamka zapína TV a pýta sa ma, čo chcem pozerať. Aaaale mami, to snáď nemyslíš vážne! Samozrejme, že labky. Pýtate sa ako mi mamka rozumie? Naučila som sa ovládať svoju hlavičku, dokážem už všetkým ukázať ÁNO – NIE. Je to úžasný pocit, prejaviť svoj názor. Konečne mi ľudia v okolí viac rozumejú. Labky sú zapnuté na nôžky idú ortézky, aby sa mi nestáčali nesprávnym smerom. Po raňajkách a pozeraní TV, by som sa chcela hrať, ako všetky deti, no mňa čaká masáž tváre, nôh a rúk. Po druhý krát hurááá, idem sa hrať. Ani sa nenazdám a už zvoní zvonček. Ajeeeje idem cvičiť :-) Sú dni kedy je to brnkačka, ale aj dni keď sa mi veľmi nechce. Cvičím 5 dní v týždni. Je to tvrdá drina, a pokroky sú síce malé. No pre mňa a mojich rodičov sú VEĽKÝM ZÁZRAKOM. Viete čo už dokážem? Hýbať s ramenami a spojiť nôžky k sebe a od seba. Pre niekoho úplne obyčajná vec, pre mňa veľká drina. Veď si to predstavte, predtým som ani len trošku nepohla nôžkami. Pokúšam sa aj sama dýchať, už sa menej bojím byť bez stroja, ale zatiaľ to ide pomaličky. A okrem toho, veď som dieťa chcem sa hlavne hrať! Cvičenie skončilo, ideme obedovať. Opäť sa učím jesť cez ústa a popritom sa ma snažia zaujať aj hračkami. Keď máme dobré počasie ideme vonku. Ak nie hráme sa, čítame si knižky, skáčeme na fit lopte, spievame si a pod.. Zvečernieva sa a ja idem na magnetickú podložku, a potom ma čaká môj obľúbený motomed. Rada si sledujem svoje nôžky ako bicyklujú. Mám na ňom najazdené už slušné kilometre 😊 Večer mám opäť svoju chvíľku s labkami a potom už idem spinkať. A keďže som už veľké dievčatko počas dňa už nespím.  Ale večer, až taká veľká nie som, lebo chcem zaspávať ešte s rodičmi. V piatok ráno ku mne prichádza terapeutka, mám rada jej prítomnosť, terapia je veľmi uvoľňujúca. Niektoré víkendy ešte absolvujem terapiu s názvom bioliečba